Viem ze to to nie su moje slova co si teraz precitate ale uplne suhlasim!!!
Neviem ako vy ale mňe je uč s toho zle a je čas s tým niečo urobit... no sama to nezvládne.
Viem niekomu to pripadá ako kravina no pra mňa je to dvôležité... nokdy som vás tak úpenlivo neprisila o váš nažor no teraj je to pre mňa skutočne dôležité tak prisím prečítajte si to a zamyslite sa nad tým ako sa máme dobre....!!!!!
Hodiny práve odbili pol noc a celý dom bol zahalení tichom. Len slabé vzlyky sa niesli malou izbou, v ktorej sa pri kúte krčilo schúlené telo dievčaťa. Slzy jej stekali z tváre, ktorá bola akoby nespala niekoľko týždňov. A od pravdy ďaleko nie s mne. Rodičia ju veľmi radi nemali. Za každú chybičku ju trestali a bili. Ale nebola to len taká obyčajná bitka. Ak sa kopance dajú považovať za normálne tak potom ma môžete obesiť. Áno toto dievča má krutý život. Taký život by nechcel nikto ale čo proti tomu robíme? NIČ!!! Len sa prizeráme a nepodáme ani pomocný prst. Detský plač, krik o pomoc a mi to len ignorujme. Čo sme to potom Za ľudí? Nie sme o nič lepší ako tí čo im tú bolesť spôsobujú. Len otázka znie kto im tú bolesť spôsobuje. Tí, ktorý ich fyzicky ničia alebo mi, ktorí im podáme ruku a potom ju stiahneme. Tí, ktorí našu pomoc potrebujú ju nemajú pretože naša vláda sa nezaoberá ničím iným ako tým koľko hlasov dostanú a koľko peňazí im pôjde do vrecka. Ale v podstate si za to môžeme sami. Mi ich tam volíte. A čo sa týka toho zákona, ktorý bude platiť od roku 2009, že budú fyzické tresty zakázané tak podľa mňa je to somarina. Ako tomu chcú zabrániť keď sa o tom dozvedia až v tedy keď sa to dieťa dostane do nemocnica? A ak sa si myslíte, že im to môžu povedať tak to je ešte väčšia somarina. Áno, kde je lepšie tam kde vás bijú alebo tam kde neviete kde je vaše miesto a obklopuje vás kopa neznámych ľudí? Ani sa nečudujem, že kopa detí si siahne na život. V podstate keby som bola na ich mieste tak to spravím tiež.
Práve v tejto chvíli sa pýtam na čo mi je život keď viem, že tomu nemôžem zabrániť. Tak ako nemôžem zabrániť o to aby deň bol nocou. Môžem sa síce pokúsiť im nejako pomôcť no moja pomoc bude nanič. Veď je to len jeden slabý hlások, ktorý leva niekto počuje.
Keď som bola malá predstavovala som si svet cez ružové okuliare no čim ide čas ďalej tak si uvedomujem, že taký vôbec nie je. Je krutý, pomstychtivý a ja si uvedomujem, že sem nepatrím. Človek je takí aký chce byť, to áno ale okolie vás zmení. Máte síce svoj názor no nepoviete ho lebo sa bojíte. Bojíte sa čo na to povedia tí ostatný. Lenže ak máte svoj názor a dáte ho najavo je to lepšie ako keď to v sebe dusíte a potlačujete. Ja som si povedala STAČILO. Už nebudem skrývať a tajiť to čo si myslím. Je to len zbytočná záťaž.
Preto som sa rozhodla tu niečo také dať. Nebojím sa čo na to povedia ostatný lebo viem, že niekde vo vnútri to cítia rovnako. Viem, že keby nebolo všetko také aké to je teraz tak aj my by sme bolí iný. Ja viem znie to hlúpo ale je to pravda. Ja sa nedokážem len tak pozerať ako to je s tými, ktorý to prežívajú. Na testovanie kozmetiky používajú zvieratá namiesto seba. Veď aj zvieratá cítia a bolí ich to ale my si to nevšímame tak ako si nevšímame tú bolesť okolo seba.
Je čas pozrieť sa pravde do očí a už sa konečne prestať skrývať za mamičkin chrbát...
